Ako na rieke Pad? Na jedničku.

Moja prvá rybačka v Taliansku na rieke Pad vznikla za zaujímavých okolností a bola spojená s ukončením jedného dlhoročného vzťahu. Jeden deň v marci ma napadlo v práci zavolať kamarátovi Paťovi z Kováčovej, práve vtedy som sedel spoločne s mojim rybárskym bratom Vladom u neho v kancli. Prvá otázka na Paťa bola, či ide tento rok do Talianska .Telepatia v tomto prípade fungovala, pretože Paťo povedal, že včera ma mňa myslel, keď rozmýšľal nad rybačkou na Pade. Na jeho otázku či ideme s nimi , som položil otázku Vladovi , ktorý sa práve rozišiel s priateľkou a jeho odpoveď bola: „ a čoby nie, aj tak sa tam chystáme už 4 roky.“. Dohoda bola na svete a termín pripadol na dni pred a cez Veľkonočné sviatky. To čo nasledovalo potom si viete predstaviť, čítali sme všetky články, na internete pozerali a typovali možné miesta v Google Earth, čítali nemecké rybárske články. Čo sme sa podstatné dozvedeli bolo, že Pad má nízku hladinu, kapre v slanej oblasti momentálne moc neberú – bola tam partia chalanov zo Žiliny, zato menšie sumce sú mimoriadne aktívne. Preto sa z nás kaprárov stali dva dni pred odchodom „ sumčiari“ , nakúpili sme patričné vybavenie , zakázal som Vladovi narolovať ďalších 10 kg boilies, veď načo toľko , keď nežerú. Predsa sme si však zobrali železnú rezervu asi 20 kg boilies a 30 kg halibut peliet . 8 kg boilies sme mali hotoviek od rôznych firiem, ostatných sme si urobili sami na báze rybacích múčok s pridaním aromy od anglickej firmy aabaits príchuť chobotnica-jahoda a chobotnica – brusnica. Do tejto druhej zmesi sme pridali aj podiel mäsokostných múčok. No ale poďme k podstate veci, ktorú opíšem, tak ako to robím ja. Po príchode k rieke sme skončili v „ pleskáčovej oblasti „ , miesto zodpovedalo mojej predstave na jarnú rybačku , pretože bolo mimo hlavného toku, ostrov povyše vytváral po prúde rieky široký nános piesku , kde bola hĺbka od 0.5 metra do 2.5 metra, hrebeň sa tiahol cca 500 metrov ešte pod ostrovom , breh z ktorého sme mali chytať bol tvorený umelým kamenným násypom a bol vytvorený umelo ako regulácia brehu, pričom úzke koryto pred nami bolo široké do 100 metrov a končilo pri nánosoch, ostatná časť rieky bola široká ešte 300 metrov. Celá táto situácia plus príliv a odliv vytvárali pred nami spätné prúdy s usádzaním nánosu smerom k hrebeňu. Pod nohami bola hĺbka 5 metrov. Miesto bolo perspektívne z toho dôvodu, že nad nami sa tiahla ešte dlhá lagúna cca 1.5 km dlhá a existoval predpoklad, že ryby z hlavného toku migrujú cez miesto pred nami do lagúny oddychovať . Dva dni nato mi to potvrdil miestny rybár Marco, ktorý sa lovu kaprov na Pade venuje niekoľko rokov. Pretože sme boli dve partie zvolili sme stratégiu tak, že sa rozdelíme. Ja s Vladom zostaneme tu; Paťo , jeho otec a Marcel skúsia chytať v „ slanej oblasti“ 30 km pod nami. Kde sa to rozbehne tak sa tam ostatní presťahujú.
Lovné miesto a kŕmne miesta sme zvolili v dvoch líniách koryta, prvá línia bola do 15 metrov od brehu a predstavovala maximálnu hĺbku koryta teda 5 metrov. Druhá línia bola zvolená v stúpaní z päty koryta z hĺbky 5 metrov do 4.1 metra v svahu koryta smerom k pieskovému nánosu. Kŕmenie a montáže v tejto druhej línii sme pokladali na šikmú stenu , kde sa tvorili výraznejšie spätné prúdy, čo sme odsledovali aj na pohybe tyčoviek. S kŕmením sme začali 3.4.2012 okolo 11.00 hod., prvá dávka bola asi 5 kg boilies a 5 kg peliet len do prvej línie. Druhú líniu sme kŕmili len boiliesom do 50 kusov a niekoľkými guličkami k montážam. Štyri montáže sme položili do prvej línie, do druhej išli dve montáže s 5 bolies na PVA k montáži. Zámer bol nekŕmiť pleskáče v druhej línií a dostať z nej len väčšie ryby. Našimi favoritmi boli vlastné boilies , na ktoré úspešne chytáme už niekoľko rokov , mali sme však „ v zálohe“ aj zbytok bolies Lastia príchuť patentka , čo sme mali ešte spred dvoch rokov z rybačky na Ipli. Bola tak suchá, že nemala ani 16 mm, tvrdá ako kameň. Mali sme však aj chytačku Lastia-patentka, broskyňa-chobiotnica a dip patentka. Vlado ju zobral suchú patentku úplne náhodou , s tým že ju tu aspoň vyhádže do vody, lebo sa mu do nej pustili myši. Vôbec sme na ňu nechceli chytať. Po prvých 24 hodinách sa nedialo nič, chalani však zo slanej oblasti hlásili zábery od kaprov 6-11 kg na gule príchuť patentka od českého výrobcu. Pretože nás hodne atakovali pleskáče a mali sme patentku tvrdú ako kameň, dali sme len tak na jednu udicu suchu lastiacku patentku , ktorú sme ešte predipovali. Ďalších 24 hodín sa nedialo opäť nič. Pravidelne ráno a podvečer sme však prikrmovali ale už len boiliesom, pretože halibuty prilákali húfy pleskáčov. Chalani dole cez deň vytiahli nejaké kapre ale druhú noc boli bez záberu. Ale aspoň chytali sumce, čo mi nie, aj keď sme mali dve udice vyviazané na trhačky a úhora, načo sme sa patrične pripravili. Keď sme však 48 hodím nemali záber od sumca ani sme ho nepočuli loviť, zrušili sme sumca a začali chytať len kaprov. Veril som , že miesto je dobré a moje skúsenosti z lovu na riekach ma naučili trpezlivosti. Keďže chalani dole počas druhej noci nemali záber od kapra , rozhodli sme sa vydržať ešte jednu a až potom sa za nimi presťahovať , chytať aspoň sumce. Prečo kapre na našom mieste nebrali mohlo byť zmesou rôznych faktorov a to , že sa neustále nemilo počasie a vietor. Z 23°C v jeden deň bolo zrazu 11°C ďalšie dva dni. Sonar ukazoval, že ryba stojí v stĺpci vody. Skutočnosť bola taká, že bolo nestabilné počasie fúkal severný vietor od nášho príchodu. Dňa 6.4. sa však zmenil vietor na južný, prišlo oteplenie na 23°C vo dne a 15°C v noci, vtedy prišiel na štvrté ráno prvý záber o 04.15 hod., bol na vlastné bolies chobotnica -jahoda. Chalani dole nemali v noci nič a preto sme sa rozhodli zostať na mieste, ani sa nám nechcelo znova baliť, nosiť veci 500 metrov a tvoriť nové miesta. A hlavne sme verili, že ryby budú aktívnejšie po ustálení počasia. Medzitým čo neboli tri dni zábery, mal som veľa času pozorovať, čo žije pri rieke a v rieke. Podstatné bolo to, že dno a brehy rieky sú tvorené jemným nánosom pôdy a piesku čo je to logické lebo v delte sa usádza všetko z Padskej nížiny. Nános bol plný malých mušlí , veľkých korýtok , dafnie mali aj do 1.5 cm. Jednoducho samé dobroty nielen pre kapra. Zo skúseností viem, že tejto prirodzenej potrave sa nedá konkurovať a kapre majú skôr tendenciu zobrať niečo nie moc mäsové, niečo jemnejšie a niekedy aj kyslejších ovocných aróm a preto sme vyradili z nástrah boilies s mäsokostnými múčkami a chytali sme už len na patentku a chobotnicu- jahodu. Zloženiu, povahe dna ale aj prúdu vody sme prispôsobili od začiatku aj montáže. Montáže sme vytvorili z kombinácie fluorocarnonu priemeru 0.50 mm o dĺžke do 40 cm a Silkwormu dlžky do 10 cm. Keďže však nástrahy atakovali pleskáče plus prúd vody, príliv a odliv po 12 hodinách bol koncový jemný náväzec poriadne zamotaný. Silkworm sme preto nahradili Supermantisom s odstránením asi 6 cm ochrannej vrstvy od háčika, čo bola správna voľba a montáže sa nemotali. Olovo sme používali tvaru kocky 120g, čo plne postačovalo. Prvý kapor nám vlial optimizmu, pričom zabral z druhej kŕmnej línie , večer o 17.15 hod. však prišiel záber z prvej línie a o 22.05 hod kapor z druhej línie na patentku. Vietor bol stále južný, v noci bolo teplo , ráno dňa 7.4. o 2.30 hod a o 03.30 hod. prišli zábery z druhej línie jeden na patentku , druhý na jahodu/chobotnicu. Na patentku to boli kapre nad 10 kg. Pretože sme mali možnosť chytať každý na tri udice skúsili sme na večer malý experiment s patentkou, keďže kapre boli aktívnejšie. To znamená , že na prvú líniu sme vyviezli jednu montáž s patentkou, na druhú tiež jednu s patentkou. Na ostatné sme dali od Lastie – chobotnicu- broskyňu / mali sme len chytačku/ , od Starbait – Signal, ktorým som tri dni aj kŕmil / mali sme ho 2.5 kg/ , na ďalšiu mušlu od Mikbaits / mali sme 5 kg Jumbo pack/, na ďalšie naša chobotnica- jahoda. V noci 8.4. sa opäť zmenil vietor na severný ale o 05.30hod. a o 06.30 hod. prišli zábery a len na patentku boli to kapre cez 15 kg. Ráno 8.4. sme všetko previezli na patentku do druhej línie , ku každej montáži išli len pár boilies , veď sme jej mali len necelé kilo. Počasie sa cez deň rapídne zhoršilo, fúkal silný nárazový vietor, pršalo, večer o 17.15 hod. prišiel posledný záber z druhej línie. Bol to posledný kapor cez 10 kg, bez záberu sme boli až do 10. 4. keď sme odchádzali. V dôsledku tejto zmeny času sa ochladila voda z 15.5°C na 14.1 °C , podľa sonaru sa ryby stiahli do hlavného toku do hĺbok od 6 metrov, čo som zistil, pretože som predposledný deň skoro celý strávil brázdením vody a skúmaním možných nových miest nabudúce. Porovnaním času záberov , ktoré prichádzali od 02.00 do 06.30 hod., pričom dva boli aj podvečer, sa potvrdili slová talianskeho kaprára Marca o migrácií rýb do lagún a spôsobe ich žrania, vysvetlil nám aj svoju taktiku lovu na Pade, spôsob kŕmenia, výber nástrahy, toto si však necháme pre seba, pričom jeho ochota vzišla z toho, že sa mu Vlado počas toho zlého počasia ponúkol pomoc s vyložením člna na vodu a skutočne mu aj pomohol, za čo nás odmenil zlatými radami.
No a ako hodnotím našu prvú rybačku na Pade? Pre nás splnila do bodky svoj účel, išli sme tam skôr s realistickým pohľadom, keď sme vedeli , že chytiť kapra na Pade nad 10 kg nie je vôbec jednoduché a aj chalani pred nami nechytili ani jedného kapra a boli tam týždeň , avšak v slanej oblasti.
Tu rybačku ovplyvňuje množstvo faktorov – stav vody, počasie, topenie snehu v Alpách, aj to kde chytíte voľný flek a pod. My sem tam šli najmä preto, že sme chceli vedieť , kde chytať , ako to tam skutočne je, kde sa dajú kúpiť povolenky , ako je to s parkovaním pri vode, ako sa chovajú miestny rybári k nám cudzím. Videl som aj neporiadok po rybároch, videl som aj partiu nemeckých rybárov, ktorý brali z vody všetko, videl som však aj krásnu rieku, s množstvom krásnych miest, množstvo zvierat okolo vody, stretol som však len príjemných a zaujímavých ľudí. Chytili sme ryby nad naše očakávania a na nástrahu, s ktorou sme ani nerátali , ale neskutočne prekvapila.
Tam platí to čo všade, že ak sa správate slušne a každého pozdravíte, udržiavate poriadok , do žiadnych problémov sa nedostanete a my sme mali len krásne zážitky. Za príjemné zážitky preto ďakujem aj Vladovi, Paťovi a Marcelovi.

JUDr. Jaroslav Tomek